„Nechaj zahorieť láskou Najsvätejších Sŕdc Pána Ježiša a Panny Márie, srdcia všetkých ľudí.“
Inšpirácia k vzniku
Oheň sa často vyskytuje v Biblii ako symbol zanietenia pre Boha. Býva dynamický, účinný a očisťujúci. Eliáš bol prorok, ktorého srdce horelo láskou k Bohu. Jeho najväčšou túžbou bolo obrátiť ľudí celým srdcom k Bohu a neustále ich v tomto podnecoval.
Od čias Eliáša veľa ľudí v srdci pocítilo hlbokú Božiu lásku. Gaetano Errico, kňaz - misionár z Neapola, zakladateľ Kongregácie Misionárov Najsvätejších Sŕdc Pána Ježiša a Panny Márie, rozprával presne tak isto o „horlivosti srdca" v láske k Bohu. Počas celého svojho života pociťoval Bo¬žiu lásku ako očisťujúci plameň, čo vyjadroval slovami: „Chcem úplne zhorieť v plameňoch ohňa Božej lásky."
V úvode konštitúcii kongregácie, Gaetano Errico prekrásne objasňuje cestu Boha Otca, ktorý zjavuje lásku svetu a to, že odpoveďou by malo byť napredovanie „horiacej lásky" vo všetkých ľudských srdciach: „Večný Boh, dávajúci do našich sŕdc Božiu Lásku, si najskôr vybral Sväté srdcia Pána Ježiša a Panny Márie. A tieto Sväté srdcia, si želajú byť vo všetkých, a nás milostivo volajú, aby sme sa stali Misionármi Najsvätejších Sŕdc a svojím srdcom mali účasť na tejto Svätej Láske."
A tak, prvoradou úlohou Misionárov Svätých sŕdc je, aj za cenu akejkoľvek námahy, ukazovať každému zmysel vrelej lásky Svätých Sŕdc pre nás, a roznecovať ju v srdciach celého ľudstva.
Jeho život a poslanie
Gaetano bol vysvätený za kňaza v Neapoli roku 1815. Svoje prvé kňazské roky zasvätil kázaniu o dare a hojnosti lásky v Srdciach Pána Ježiša a Panny Márie a obrátení sa všetkých k ich „horiacej láske".
Po niekoľkých zjaveniach sv. Alfonza, založil 1836 v Secondigliane pri Neapole, kongregáciu Misionárov Najsvätejších Sŕdc. V znamení Sedembolestnej Panny, zasväcoval svoju prácu k oslave lásky Svätých Sŕdc.
Gaetano Errico, ešte ako mladý kňaz, neváhal povzbudzovať ľudí ku skutočnému kresťanstvu bez strachu, ale s vierou a nádejou. Oproti názoru, že Boh je hrôzostrašný sudca, ukazoval Boha ako milujúceho Otca, s otvoreným srdcom, vždy pripraveného zmilovať sa a odpustiť. Často v kázňach nabádal na každodenné sväté prijímanie a svätú spoveď. Neúnavne pracoval - cestoval, kázal, vyučoval a spovedal v Neapole a okolí.
Jeho poslanie pokračuje
Otec Gaetano Errico zomrel 29. októbra 1860 a jeho telo teraz odpočíva v kostole Svätých Sŕdc, ktorý postavil v Secondigliane.
Keď sa Kardinál Riario Sforza, arcibiskup z Neapola, dozvedel o jeho smrti, povedal: „Gaetano bol druhým farárom z Arsu". Tieto slová zrovnávajú Errica s Jánom Vianneyom - farárom z Arsu, ako dokonalého kňaza a služobníka Božieho.
Na začiatku blahorečenia v roku 1884 ho pápež Lev XIII. prehlásil za Sluhu Božieho. V roku 1974 pápež Pavol VI., potvrdil jeho heroické čnosti.
V roku 1867 bola kongregácia Misionárov Najsvätejších Sŕdc Pána Ježiša a Panny Márie zakázaná talianskou vládou ako aj iné náboženské kongregácie v tom čase. Po niekoľkonásobnom úsilí znovuzjednotenia bola v roku 1902 konečne povolená obnova pre malú skupinu. Kongregácia sa vrátila k svojim misionárskym aktivitám a prekvitajúce množstvo mladých kňazov sa stalo zárukou oslnivej budúcnosti. Táto záruka však mala len krátke trvanie. V roku 1914 vypukla I. svetová vojna a Taliansko, hlboko zatiahnuté do nej, povolávalo množstvo mladých mužov, nevynechávajúc ani kňazov v službe. Nekončiace prípady ťažkých zranení a smrtí mali katastrofálne následky pre kongregáciu - a na viac ako 20 rokov oddialili znovuzrodenie Misionárov.
Rozširovanie úcty Najsvätejších Sŕdc
Zasvätenie svojho života Srdciam Pána Ježiša a Panny Márie bolo najdôležitejšou súčasťou života Geatana. A preto trval na tom, aby nová kongregácia, ktorú založil niesla ich mená a úplne slúžila ich cti. Gaetano Errico neúnavne pracoval, aby umožnil ostatným spoznať, že láska bola daná ľuďom od Boha Otca. Boh si vybral Najsvätejšie srdcia Pána Ježiša a Panny Márie, aby rozosial svoju Lásku do ľudských sŕdc. A aby sme prosili Sväté Srdcia Ježiša a Márie o silu ukazovať túto Lásku chudobným srdciam na lásku. Veril, že rozširovaním tejto nesebeckej lásky bude vyzdvihnutý každý, kto žil v živote najúbohejšie a veľmi opustene. Horlivosť a zanietenie k Svätým Srdciam bolo pre Gaetana spásonosnejšie ako citové hodnoty.
Benedikt XVI. pri príležitosti svätorečenia 12.10. 2008 povedal o Gaetanovi Erricovi:
„Sviatosť zmierenia je stále aktuálnou sviatosťou. Kňaz Gaetano Errico, zakladateľ kongregácie Misionárov Najsvätejších Sŕdc Pána Ježiša a Panny Márie, sa sviatosti zmierenia venoval s usilovnosťou, vytrvalosťou a trpezlivosťou, bez toho, aby niekoho odmietol alebo sa sám šetril. Tak sa zapísal medzi výnimočných a neúnavných kňazov, ktorí urobili zo spovednice miesto pre rozdávanie Božieho milosrdenstva, pomáhajúc tak ľuďom nájsť seba samých, bojujúc proti hriechu a rastúc na ceste duchovného života. Cesta a spovednica boli uprednostňované miesta tohto svätého. Cesta mu bola príležitosťou pre stretnutie sa s ľuďmi, ku ktorým sa obracal so svojím obvyklým pozvaním: „Boh ťa má rád, kedy sa uvidíme?“ a v spovednici urobil všetko preto, aby sa stretli s milosrdenstvom nebeského Otca. Koľko rán duše takto uzdravil! Koľko ľudí zmieril s Bohom prostredníctvom sviatosti odpustenia! Takýmto spôsobom sv. Gaetano Errico sa stal expertom v „náuke“ odpustenia, a starostlivo ju učil svojich misionárov odporúčajúc im: „Boh, ktorý nechce smrť hriešnika, je stále milosrdnejší od svojich spovedníkov; preto buďte tak milosrdní ako môžete, a tak nájdete milosrdenstvo u Boha“.“
Ján Pavol II. pri príležitosti blahorečenia 14. 4. 2002 povedal o Gaetanovi Erricovi:
„Gaetano Errico, pravý mučeník spovednice, v dobe poznačenej hlbokými politickými a sociálnymi zmenami, aj napriek duchovnému rigorizmu jansenistov, ohlasuje veľkosť Božieho milosrdenstva, ktoré vždy volá k obráteniu tých, ktorí žijú pod vládou zla a hriechu. V spovednici trávil celé dni, obetujúc všetku energiu v prijímaní a počúvaní spovedajúcich sa. So svojím príkladom nás pozýva k znovuobjaveniu hodnoty a dôležitosti sviatosti zmierenia, kde Boh rozdáva plným priehrštím odpustenie a preukazuje svoju Otcovskú nežnosť voči najslabším deťom.“